Donau cup 2013

Predposledný februárový víkend sa konal vo Viedni Donau Cup, ktorý pozostával v sobotu z turnaja individuálov a v nedeľu z turnaja tímov. Furinkazan sa zúčastnil iba nedele, teda tímového turnaja. Pôvodne sme mali ísť vo štvorici, no keďže Mišo R. bol chorý, išli sme iba v trojici, aj z toho dvaja chorí. Pojazdný krankenhaus vyrazil o 7.00 z Bratislavy a cesta bola celkom plynulá, prechod zo Slovenska do Rakúska potešil najmä tlmiče. Na mieste sme dostali do tímu ešte dvoch Viedenčanov, Marca a Andyho. V poole sme bojovali proti Wien 1 a Jet Linz, súboj s Viedňou dopadol 1-3-1 (výhra-prehra-remíza) a s tímom Jet Linz 2-3-0. Pre matematicky zdatných je už výsledok jasný, treba však spomenúť, že rozdiel medzi postupom a koncom bol iba 1 ippon. Mať však plné zastúpenie z Bratislavy, tak to vidím na finále (teda... minimálne na postup z poolov).

Prvenstvá v turnaji si privlastnili Česi, Jan Cílek v individuáloch mužov, Jana Zeiegelheimová v individuáloch žien a český národný tím v tímovej súťaži.

Boris

IBU 2013

Každoročná návšteva IBU (International Budo University) vo Viedni sa neobišla bez návštevy z Furinkazanu počas dvoch tréningov v dňoch 11.2. a 13.2.2013. Všetky tieto tréningy sú zadarmo a šancu zacvičiť si pod vedením univerzitných trénerov z Japonska sa nenaskytne hocikedy, takže je to úžasná príležitosť na nadobudnutie nových poznatkov ohľadom kenda. Na prekvapenie sa z Rakúska zúčastňovalo pomerne málo kendoka, tak sme aspoň zachraňovali dojem európskej základne cvičencov J.

V pondelok 11.2. sme sa zúčastnili v počte štyroch ľudí, tréning prebiehal prvú hodinku cvičením kirikaeshi a základných kihonov a nasledovalo riadené, potom voľné ji-geiko. Japonci cvičili klasickým „je mi to jedno“ štýlom. Viac ako ten, kto stál proti nim ich zaujímalo všetko naokolo. Je to trochu škoda, lebo človek sa riadne nadrie a je to úplne bez odozvy. Naopak, Japonky sa snažili cvičiť a dávali do toho omnoho viac. Je to veľmi poučné, keď vás vybije niekto o hlavu (niekedy aj dve-tri) menší a s prehľadom. Voľné ji-geiko so senseimi (siedme dany a jeden ôsmy dan) bolo vynikajúce a sensei dávali aj napriek jazykovej bariére veľmi cenné rady.

V stredu 13.2. sme sa do Viedne vybrali piati, problémom však bola obrovská snehová nádielka a neprestávajúce sneženie, ktoré nezvládli ani rakúski cestári, takže sme prišli o nejakú štvrťhodinku neskôr. Cvičilo sa už iba ji-geiko, tzn. hodinka a pol riadneho sparingu. Nechýbali opäť vecné darčeky od japonských kolegov, takže výlet priniesol aj nejaké suveníry. Cestou domou sme rozoberali, ktoré číslo nás malo viac na háku, alebo ktoré sa viac smialo keď nám dalo ippon J. V každom prípade sa už teraz teším na ďalší rok, pretože mať tak blízko tak dobrú šancu cvičiť s Japoncami (a navyše zadarmo J ) je úžasné a človek sa veľa naučí.

Boris

Seminár, skúšky a turnaj o majstra SR za rok 2012

V dňoch 15. – 17. 2. 2013 sa uskutočnil kendo turnaj o majstra Slovenska za rok 2012 spojený so seminárom a skúškami.

Programom na piatočný večer bolo spoločenské posedenie, tentokrát v komornejšom zložení, keďže druhá polovica účastníkov sa dostavila až v sobotu ráno na začiatok semináru a niektorí (jeden z 213 Michalov, ktorí na seminári boli) aj v sobotu poobede, len na druhú „pohodovú“ časť semináru.

Sobota začínala skorými bohatými raňajkami, čo je samozrejme vždy zlý nápad pred nasledujúcim seminárom, ale slovenská nátura si proste veľkú porciu neodoprie J.

Seminár bol vedený pod taktovkou Rastislava Pazdernatého (3. Dan kendo, Furinkazan Bratislava) a Miroslava Skybu (3. Dan kendo, Kaishinkan Košice) a zúčastnilo sa ho celkom 19 cvičencov z troch slovenských kendo klubov (Furinkazan BA, Kaishinkan KE a DSKK – Dunajskostredský kendo klub). S preplnenými žalúdkami teda začal seminár a ako naschvál poriadnou rozcvičkou, kde už človek začínal raňajky ľutovať.

Prvá časť semináru bola trojhodinová. Úvodná hodina semináru bola venovaná úplným základom kendo – chôdzi. Aj keď Miro Mihalovič sa na seminár nemohol dostaviť, Rasťo ho dokonale zastúpil, najmä kondičnú časť cvičení. Nasledovala približne hodina cvičenie kendo kihonov, opäť základy, ale opäť si každý riadne zamakal. Cez prestávku mi Rasťo na otázku, či nasleduje ji-geiko prikývol, nespomenul však, že predtým ešte každý prejde výcvikovým táborom pre ruské špeciálne jednotky a potom si bude môcť zo zvyškov svojich síl to ji-geiko „vychutnať“ J.

Koniec prvej časti semináru bol niečo ako vyslobodením, jediným svetlým momentom bol ten škodoradostný pocit pre ľudí s jedným gi, ktorý si ho, celé prepotené, museli obliecť na druhú polovicu (okej, viem, že to niektorí vytrikovali so zavesením gi na radiátor, dúfam ale, že sa aspoň niekto, kto na to zabudol, našiel).

Druhá polovica, teraz už dvojhodinová bola venovaná katám a ji-geiku. Katy boli cvičené v skupinách podľa vyspelosti cvičencov. Druhá časť, venovaná ji-geiku, bola cvičená spôsobom dan stupne (ktoré boli v permanencii) proti kyu stupňom. Až po takomto cvičení si človek uvedomí, prečo sa tie vysoké stupne na seminároch toľko nehýbu; permanentné pol hodinové ji-geiko dá skutočne zabrať.

Po ukončení semináru nasledovali skúšky, ktorých sa zúčastnil rekordný počet, 9 kendoka. Všetci absolvovali skúšky úspešne, čo je príjemná vizitka pre slovenské kendo. Furinkazan si vylepšil štatistiky o 2x 1. Kyu (Michal Jakubčo, Michal Rybár) a 2x 3. Kyu (Roman Filippov, Zoltán Vizy).

Po skúškach ešte seminár spestrili cvičenci stredovekého šermu, konkrétne z Trnavského Šermiarskeho Cechu, ktorí prišli na priateľský sparing. Pre nás, cvičiacich kendo to bol veľmi pekný zážitok a mnohému sme sa priučili (dúfam, že obojstranne).

Večer nebol až taký aktívny ako po minulé roky, keďže fyzická náročnosť tohtoročného semináru bola naozaj vysoká.

Nedeľa sa niesla v znamení turnaja o majstra Slovenska za rok 2012. Ako prvé by som vyjadril sklamanie, že nikto na shinai checku nevedel meno zakladateľa teórie množín (pokiaľ čítate tento článok a odpoveď neviete, prosím okamžite si túto vedomosť doplňte, v budúcnosti bude totiž prerekvizitou pre uznanie stavu shinaia). Nastúpilo 14 súťažiacich v 4 pooloch po troch a 1 pool s dvoma súťažiacimi (4x3 + 1x2 = 14) , kde boli prví dvaja postupujúci do K.O. systému. Prvé tri miesta obsadili zástupcovia Furinkazan dojo Bratislava, menovite 1. miesto Michal Trochta a.k.a. „Kerčak“, a.k.a. „načo cvičiť keď aj tak vyhrám“ a.k.a. „posledný slovenský Viking“ a.k.a. „Gorileus“, 2. miesto Michal Kern (z detašovaného pracoviska v Brne) a 3. miesto Miroslav Palacka. Fighting spirit mieril takisto do Bratislavy, a to zásluhou Romana Filippova.

Boris

Seminár s Takenaka senseiom v Prahe

Pražský Kendó klub Kacubó Kenrikai zorganizoval dňa 31.8.2012 (piatok) jednodňový seminár s Takenaka senseiom. Pán Akinori Takenaka je držiteľom 7. Danu, má 56 rokov a je učiteľom na strednej škole v Oite, kde je vedúcim školského dójó. Do Českej republiky prišiel na pozvanie Boženy, českej študentky študujúcej v Japonsku a cvičiacej Kendó u pána Takenaku.

Z nášho dójó sme sa semináru zúčastnili traja – Maťo Poliaček, Mišo Rybár a ja. Z BA sme vyštartovali raketovou rýchlosťou LPG pohonu okolo 11:00 hodiny. Do Prahy sme dorazili na miesto určenia podľa plánu, asi 20 min. pred 15:00 hodinou, kedy sa malo začať cvičiť. Po príchode sme sa dozvedeli, že začiatok semináru sa posunul na 16:00 hodinu z organizačných dôvodov. Nevadííííí ...

Sensei Takenaka viedol seminár v duchu jeho domácich tréningov. Po rozcvičke sme robili suburi cca 40 min. Seky začali pozvoľna – veľké náprahy, pomalé temto, uvoľnene, pokračovali nácvikom men uchi, sayu-men uchi, koté men uchi, tempo gradovalo ... a končilo sa haya suburi. Zaujímavým cvikom boli 3 seky dopredu a potom 3 seky dozadu na men a potom na sayu-men v max tempe na povel senseia, ktorý len kýval špičkou šinaja ... po suburi som mal ruky stvrdnuté na kameň a duchu som sa pýtal, ako prežijem ďalšie 3 hodiny tréningu? J

Po 10 min prestávke sme pokračovali nácvikom chôdze. Opäť pozvoľné tempo vygradovalo po 40 min do behu v okuri-ashi s fumikomi a sekmi s krátkymi náprahmi, samozrejme s patričným kiai (rozumej strašneeeee hlasným, vychádzajúcim z hara). To už väčšine z nás povolila koža na chodidlách a nasledovná 10 min prestávka slúžila na obväzovanie nôh, rúk a iných častí ľudského tela J.

Ďalší blok cvičení (v trvaní cca 1 hodiny) bol venovaný nácviku útočných techník. Cvičili sme v trojiciach. Najskôr men uchi s rôznym spôsobom priblíženia k protivníkovi, kombinácia koté-men uchi, koté-men-dó uchi a ich rôzne kombinácie. Z obranných techník sme precvičovali men, kaeshi dó. Na záver kirikaeshi x-krát.

Posledná hodina = voľné ji-geiko. K senseiovi sme sa dostali všetci traja. Počas ji-geika nevysvetľoval, dával len stručné pokyny a niektorým (však Mišo?) aj šinajom po chrbte J (rozumej priateľská pomoc na zvýšenie rýchlosti).

Sensei viedol seminár vo svižnom tempe, cvičenie prerušoval len na krátke chvíľky, počas ktorých vysvetľoval jasne a stručne. Účastníkov bolo cca 40, od detí, cez začiatočníkov až po najpokročilejších, snáď zo všetkých českých dójó. Zo zahraničia sme boli len my traja. Aj na základe rozhovorov s ostatnými účastníkmi si dovolím tvrdiť, že seminár bol prínosom pre všetkých – začiatočníkov aj pokročilých. Opäť sme si uvedomili, aké potrebné je stále sa vracať k základom a neustále ich precvičovať pri plnom sústredení a nasadení v maximálnom tempe. Pre nás Slovákov to bolo o to ťažšie, že sme seminár absolvovali po dvojmesačnej prázdninovej pauze, počas ktorej tréningy neboli.

MiroP.