Aktivity
PDF Tlačiť E-mail

Seminár, skúšky a turnaj o MSR za rok 2011

V piatok večer (pozn. seminár a turnaj o majstra SR sa konal 18. a 19.2.) vyrážame do Radavy, cestou sa ako vždy, živo diskutuje, okrem iného aj o novovzniknutom Kendo klube v Dunajskej Strede a že bude mať na majstrovstvách zastúpenie. Po príchode zisťujeme, že nás predbehli iba Košičania, takže na večeru ešte času dosť. Na izbe je prvou úlohou zabrať jednotku posteľ, pretože ako správna 4-členná skupina dostávame aj jednu dvojposteľ. Piatok ubieha celkom rýchlo, takže väčší zmysel bude mať písať o sobote.

Vstávame skoro. Strašne skoro. Raňajky to ale opäť narovnali, tie by som označil za top v rámci celého penziónu. S túžbou nech už je večer ideme na prvú časť seminára, ktorý vedú Kajo Ištok a Rasťo Pazdernatý. Tá ubehla prekvapivo celkom v pohode (v celom článku očakávajte pohľad z mojej perspektívy), bola venovaná hlavne základom, či už chôdzi alebo základným waza. Asi polhodinové ji-geiko ku koncu je vždy ako za odmenu, možnosť zápasiť s ľuďmi, ktorých človek nevidel ako je rok dlhý je tiež o dôvod viac cvičiť naplno. Nasleduje obed. Čo chýba človeku viac po trojhodinovom tréningu ako vyprážané kuracie mäso (Cordon Bleu, aby som bol presný). Nie. To bol sarkazmus. Posledné na čo človek myslí po troch hodinách duševypúšťania je extra mastný obed. Samozrejme, že sa nájdu aj výnimky. V našom klube celkom dosť výnimiek, ktorí radi príjmu aj extra porcie od nie tak vybavených ľudí.

Druhá časť semináru začína tou najnepríjemnejšou činnosťou, a to obliecť sa naspäť do prepoteného kendogi z predchádzajúceho cvičenia. Áno, túto vetu som si nemohol odpustiť a ide čisto o bezduchú provokáciu. Späť k semináru, začína sa kendo katami a to v dosť dlhom časovom úseku, takže po takom siedmom opakovaní všetkých 10 kata to začína liezť trochu krkom. Všetko ale vynahradil nasledujúci úsek vedený Mirom. Posledná polhodinka opäť ji-geiko a seminár je u konca. Ihneď po seminári nasledujú skúšky. Mišo „Kerčak“ Trochta spravil na 1.kyu, Mišo Jakubčo na 3. Kyu, tak isto aj Martin Žabka, Roman Filippov na 4. Kyu.

Nasleduje večera. Podstatne skromnejšia ako obed, takže niektorí si doobjednali pizzu. Niečo sladké by bodlo. Na otázku, či zostali z raňajok tie sladké koláčiky, sme dostali zápornú odpoveď s náhradnou ponukou na mätový keksík ... J

Po večeri bowling, kde opäť kraľoval africkými šamanmi požehnaný zástupca gorilieho plemena Kerčak s kráľovským výsledkom 32.7 km/h (pozn. Furinkazan bowling sa hrá na rýchlosť hodu, nie na body). Keďže tento článok píšem ja, mám výsostné právo zmienku o mojom výkone vynechať, čo veľmi rád urobím. Ďalej sa pokračuje turnajmi v stolnom futbale, vzdušnom hokeji a bowlingu. Niektorí pokračujú aj v bojoch s pivom za 80 centov. Občas od baru počuť prenikavé „PAM!“ alebo „PAM PAM!“ alebo „PAM PAM PAAAAAAAAAAAAAM!“ alebo tak podobne, čo naznačuje intenzívnu medziklubovú výmenu poznatkov v oblasti Kendo a bojových umení pridružených. Pre dobro klubu budem pokračovať priamo písaním o nedeli a turnaji.

Krátko z turnaja: zúčastnilo sa 14 odvážlivcov, vo finále porazil debutant z Dunajsko Stredského klubu Atilla Csicsai nášho Mira Palacku, v boji o tretie miesto to bol súboj Furinkazan vs. Furinkazan a to konkrétne Rasťo Pazdernatý proti Mišovi Trochtovi. Vyhral prvý menovaný. Ocenenie „najlepší bojový duch“ získal Maťo Žabka (opäť Furinkazan).

Ako Bratislavčan oceňujem, že sa majstrovstvá konali tak blízko, v príjemnej atmosfére a boli opäť dobre zorganizované. Budúci rok bude snáď aj vyššia účasť vďaka novému klubu z Dunajskej Stredy a Furinkazan sa opäť pokúsi o premiérové víťazstvo na tomto turnaji, za posledné dva roky k tomu chýbalo fakt už sakra málo J

 
PDF Tlačiť E-mail

5. letný kendó seminár s Mike Davis senseiom a Slovakia team cup 2011

Tož tento seminár sa uskutočnil 10-12.6. v Radave pod vedením Mike-a Davisa (Veľká Británia, 7. dan kendo Kyoshi)

V piatok ráno vyrážame s Mirom po senseia, ktorý na nás už v dobrej nálade čaká (vraj „Perfect timing, just got out“ (like a boss)). Komunikácia cestou do Radavy neviazne, keďže sensei rozpráva veľmi zrozumiteľnou angličtinou. Prichádzame akurát na obed (btw. Všetky obedy/večere bolo mäso, nie že by som sa sťažoval, ale po 4 dňoch má človek chuť vyžrať vegetariánsku reštauráciu (toto neplatí pre vikingov a ninjov)). Človek sa ani nestihne vybaliť a už stretáva prvého Miša, časom druhého aj tretieho takže izba je úspešne obsadená... Nasleduje príprava telocvične na rozhodcovský seminár. Účastníci sú rozdelení do dvoch skupín (mimochodom každý prešiel testom inteligencie ) a to rozhodcovia a zápasníci. Keď sa všetci rozhodcovia prestriedali, skupiny sa vymenili. Na koniec aby sa nepovedalo, hodinové ji-geiko. Skvelý začiatok semináru. Na večeri sa pri jednom špecifickom stole rozprúdila filozofická diskusia o tom, čo sa stane so slonom ak doňho strelíte bazokou (seriózne, ak poznáte odpoveď nehanbite sa o ňu podeliť). Ďalšie filozofické a nefilozofické reči sa potom pri pive preberali so senseiom do neskorého večera.

Sobota začala najlepšou časťou dňa – raňajkami (tie švédske stoly by neomrzeli asi nikdy). Veci v telocvični samozrejme neuschli, a tak sa ten úžasný pocit mokrého gi ušiel nejednému účastníkovi seminára. Ďalšie umývanie telocvične. Lepšie ako rozcvička. Prvá časť semináru bola zameraná zo začiatku hlavne na základy (kirikaeshi, seme) neskôr viac technicky (suriage, kaeshi). A samozrejme vytúžené ji-geiko so senseiom . Druhá (poobedná) časť semináru, venovaná z veľkej časti katám bola rozdelená na tri časti prvá časť katy s daito, druhá časť katy so shoto a tretia časť, ako sensei povedal „to make beer taste better“ ji-geiko. Po skončení sa niektorí rozhodli využiť možnosti bazénu v areáli penziónu. Nasledovala večera a skromnejšia sayonara party  . Niektorí sa rozhodli ju tráviť v spoločnosti senseia, viac to ale z môjho pohľadu žilo na bowlingu. Aby som upresnil, pravý FRKZ bowling sa hrá na rýchlosť hodu a nie na počet zhodených kuželiek, pretože „thats for pussies“. O hlášky teda nebola núdza (zavše spomeniem „korytnačia farma“, „francúzsky bowling“, „You shall not pass!“ etc., tam naozaj trebalo byť...). Rýchlostný rekord opäť obhájil jeden z mála vikingských samurajov na Slovensku, Mišo T. Večer končí rovnako ako v piatok, posedením so senseiom. Senseiov ironický humor je naozaj priceless

Nedeľa bola v znamení tímového turnaja. Keďže celkovo účasť na seminári bola skromnejšia, proti sebe nastúpili iba štyri tímy. Konkrétne za Furinkazan tímy Me Gusta (Mišo K, Boris, Mišo T), Mc Tasty Bacon (Matej, Mišo J, Roman) za Hachidori tím Blue Devils (Kajo Ištok, Miro Mihalovič, Roman Lizuch) a bratislavsko-košický tím KEKEBA (Miro Skyba (Cassovia), Juraj Jursa (Cassovia), Miro Palacka (Furinkazan)). Zápasilo sa spôsobom každý s každým. Najviac bodov sa nakoniec podarilo nazbierať bratislavskému rage-tímu Me Gusta, druhé miesto pre Blue Devils a tretie pre KEKEBA. Fightning Spirit bol udelený Romanovi Lizuchovi. Seminár bol ukončený. Ja s Mirom sme ostali so senseiom a absolvovali sme menší výlet do Kolárova na vodný mlyn. Keďže exkurzia nebola v angličtine tak som sa riadne zapotil pri preklade (improvizácia 4ever... slovíčka ako prietok, vápenec, preosievanie, ľub (WTF???) etc.). Prichádzame na večeru a nič extra sa už neudeje, takže sa vidíme až v pondelok ráno.

Opäť skvelé raňajky, po zbalení ideme rovno so senseiom na letisko. Prichádzame 10.25, check-in začína 10.25 ... like a boss again. Rozlúčka so senseiom a cesta domov.

Thats it, ninjerz.

btw. návrh na bodovanie bowlingu: easy vzorec (X-20)+0.2*Y , kde X=rýchlosť hodu a Y=počet zhodených kuželiek.

Posledná úprava Štvrtok, 23 Jún 2011 21:20
 
PDF Tlačiť E-mail

Krátky report o turnaji Donau Cup 2011.

 

Tohtoročný jubilejný 15. ročník medzinárodného turnaja sa uskutočnil cez víkend 16. – 17. apríla 2011 v rakúskom Perchtoldsdorfe (okrajová časť Viedne).

 

V sobotu sa uskutočnil turnaj jednotlivcov, najskôr žien, potom mužov. Za Furinkazan sa turnaja mužov zúčastnili: Miro, Boris, Mišo T., Matej P. a Roman. Cez pooly nepostúpili Miro a Boris, zvyšní traja chalani vypadli v prvom kole K.O. systému. Umiestnenie na prvých troch miestach:

 

1.   Prayer Luca,                 3. Dan, Kenshikan dojo Viedeň, Rakúsko

2.   Ebersberger Ingo,          4. Dan, WKV – Wiener Kendo Verein, Rakúsko

3.   Ichii Eiji,                       6. Dan, Düsseldorf Shonen kendo klub, Nemecko

3.   Pandurič Tomislav,        3. Dan, Agatsu dojo, Chorvátsko

 

Kompletné výsledky turnaju jednotlivcov – mužov, môžete vidieť tu.

Kompletné výsledky turnaju jednotlivcov – žien, môžete vidieť tu. 

 

V nedeľu sa konal turnaj teamov. Team Furinkazan tvorili: Miro, Boris, Mišo T, Mišo J. a Roman. V poole sme boli len 2 teamy, súperov z RAU – Ronin of Austria United sme zdolali a tak sme postúpili z 1. miesta. V pavúku nás však vyradil team Kendo Tirol 1 (skončili nakoniec tretí). Z našich sa najviac v teamoch darilo Borisovi, keď ak jediný získal za náš team dva ippony. Umiestnenie na prvých troch miestach:

 

1.   Dusseldorf Shonen Kendo klub, Nemecko

2.   Válogatott (reprezentácia mužov z Maďarska)

3.   J-ladies (päť Japoniek pôsobiacich v Európskych kendo kluboch)

3.   Kendo Tirol 1, Rakúsko

 

Kompletné výsledky turnaju teamov môžete vidieť tu. 

 

Celkovo sa turnaju jednotlivcov zúčastnilo 74 mužov a 22 žien, turnaju teamov sa zúčastnilo 112 ľudí. Naši priatelia z Čiech vytvorili 3 teamy, pricestovali 14-ti. Slovensko malo zastúpenie len z členov Furinkazanu.

 

Touto cestou chcem poďakovať chalanom za účasť a nasadenie v zápasoch. Romanovi ďakujem za odvoz počas oboch dní.

 

 

Posledná úprava Streda, 20 Apríl 2011 21:33
 
PDF Tlačiť E-mail

Seminár, skúšky a turnaj o MSR za rok 2010

Úplná verzia článku pre furinkazan, vrátane všetkých absolútne nepodstatných detailov (je možné že určitým častiam nebudete rozumieť, ale to len preto, že ste tam NEBOLI! ):

Táto udalosť sa odohrala 28.-30. januára 2011 v meste Turčianske Teplice (ďalej len TT).

Piatok:
Odchod mocnejšieho FRKZ auta je plánovaný na neskorú hodinu (cca 19:00) takže človek sa mohol dobre vyspať, zbaliť a riadne sa nažrať ešte pred odchodom. Cestou sme sa kochali nádhernou slovenskou tmou a rozoberali množstvo nepodstatných tém, stretli zaujímavého LPG škriatka a poniektorí nakúpili deli tyčinky za 90 centov (lol). Keďže Miro nechcel vyberať zákruty na neodhrabaných cestách na ručnej brzde, zvyšok cesty bola nuda .
Prvý zo zmyslov pri vstupe do telocvične, v ktorej sme boli ubytovaní, sa ozval čuch a vravel, že niečo nie je v poriadku. Vetráme asi hodinu. Skôr by som to pripísal otupeniu čuchových buniek ako efektu vetrania, ale smrad začína byť znesiteľný (pre ilustráciu, bolo to ako spať v klubovom bogu). Následoval príchod druhej polovice bratislavskej výpravy z vychýrenej (asi jedinej) reštaurácie v TT – Relaxu; taktiež zvítanie sa s dobrými kamarátmi z iných končín Slovenska. V telocvični sa pomaly rozbieha bambusová manufaktúra. Osudovou chybou bolo opäť vyjsť na chodbu, lebo následný návrat do telocvične znamenal neskutočný čuchový šok a hodinové zvykanie si...

Sobota:
Budí nás lyrická balada o vychýrenosti platidla eurozóny od Braňa Mojseja, čo nemôže znamenať nič iné, ako krásny začiatok dňa. Všetci si prajú aby trval čo najkratšie. Vetráme opäť asi hodinu. V telocvični (teraz v tej, v ktorej prebiehal seminár) je NESKUTOČNÉ teplo a suchý vzduch, čo ešte pridáva bonusové body k našemu entuziazmu. Prichádzajú senseiovia a nasleduje oficiálny úvod seminára. Počet cvičiacich je okolo 16-18, čo predstavuje pekný počet. Seminár začína základmi, najmä men-uchi, kirikaeshi & classic workout drill. Cez prvú krátku prestávku nám oznamujú, že pizzeriu zrušili (popravde, ak si spomeniem na kvalitu tej pizze z minulých rokov, tak sa ani moc nečudujem), takže bude treba zaobstarať obed inou cestou. Druhá polovica prvej časti seminára už bola intezívnejšia a prišiel čas aj na prvé ji-geiko. Nasledovala predĺžená obedná pauza a Miro sa ponúkol, že nám pôjde nakúpiť. Po mojej objednávke nasledovala vlna nepochopenia s tým, ako môže niekto jesť suché rožke (grammar free). Miro sa vracia s mikulášskou nádielkou a každý si užíva rožke na svoj spôsob. Niekto s džemom, niekto s paštékou, niekto len suché rožke.
Druhá časť semináru začína s kendo kata, hlavne prvých 5. Druhá časť, v bogu, bola v znamení uchikomi-geika, kakari-geika a ji-geika, no prekvapivo ubehla veľmi rýchlo. Nasledovali skúšky.
Skúšok sa zúčastnilo 5 ľudí, z toho traja z furinkazanu, konkrétne Mišo Jakubčo, Mišo Trochta a Matej Poliaček. Skúšky absolvovali všetci úspešne s nasledovnými výsledkami: MJ- 4.kyu, MT- 2. kyu, MP -4.kyu... a samozrejme ja som bol jediný, ktorý skúšky nespravil, lebo som sa vraj nedostavil na ji-geiko, či ako to oddôvodňovali .
Na večeru sa chystáme (prekvapivo) do Relaxu, kde si užívame výraznu pohodu... zo strany čašníkov (resp. čašníčky). Cestou z Relaxu rozoberáme rôzne troll physics, 3. newtnov zákon, gloves of strength (čítaj strenč), diferenciáciu gausovej krivky, či sa môže človek chytiť a svojvoľne točiť atp.
Slovo dňa : *PAM!*

Nedeľa:
Deň turnaja.
Prekvapivo suché veci v šatni dávajú tušiť, aké teplo a sucho v tej telocvični fakt bolo. Začíname krátkou rozcvičkou a oficiálnym otvorením turnaja. Začínalo sa v 5 pooloch a potom nasledoval KO systém. V štvrťfinále my dajaký trollface prisúdil ako súpera Mira Mihaloviča, takže dostávam šancu aj pri rozhodovaní... rozhodovanie je riadna zodpovednosť a drina, aj keď to tak vôbec nevyzerá. Z furinkazanu sa najviac darí Mišovi Trochtovi, ktorého môžete poznať ako „jediného afrického vikinga“, „vikinga z džungle“, „toho-ktorý-rozdáva-Odinove-požehnania“ alebo jednoducho „Kerčaka“. So svojím shinaiom Gorileusom (vraj shinai z afrického bambusu, s kožou gorily, požehnaný miestnym šamanom) sa dostáva až do finále, kde žial (a opäť „prekvapivo“) triumfoval Miro Mihalovič. Striebro pre Bratislavu je ale aj tak úžasný výkon.
Tretí skončil Karol Ištok, keď v zápase o tretie miesto porazil Mira Skybu (ktorý ale získal ocenenie best fightning spirit).
Cesta domov bola v spojení dobrej nálady a dobrého jedla.
Celý víkend bol strašne dobrou skúsenosťou, kde mohol každý nabrať mnoho rád a tipov do jeho nasledujúceho cvičenia.

...CU in dojo
*PAM!*

Posledná úprava Nedeľa, 20 Február 2011 21:03
 
PDF Tlačiť E-mail

Lakovanie Dojo.

 

Dňa 23.12.2009 namiesto posledného tréningu prebehla podstatná časť opravy podlahy v našom dojo. V rámci jedného dňa sme stihli vybrúsiť a potom aj nalakovať parkety.

Veľká vďaka patrí Ferdovi, ktorý zohnal stroj na brúsenie a aj Mirovi P. a Dušanovi za lakovanie. Verím, že nová podlaha prispeje k lešiemu cvičeniu



Posledná úprava Štvrtok, 04 Marec 2010 06:32
 
«ZačiatokDozadu123456DopreduKoniec»

Stránka 2 z 6